keď sa na ňu nik iný nebudí?
Či ranná rosa na steblách trávy,
nepookreje životom tesané hrany?
A čo v očiach ten hviezdny prach,
či je to od lásky schovaný strach?
Aké to piesne si počul od ľudí,
aby si mohol poznať hudbu labutí?
Či svet sa rozpadol, či zhasol Ti plameň?
Na kom však záleží to posledné Amen?
Pápežov meč leží zlomený v tmách,
a predsa zatajený v labutích sonátach.
A aj svoju palicu už zlomil Mág,
na bydle mu už nesedí vták ohnivák,
Či svetiel už niet kde nádeje jest?
A ako sa odlieta z labutích hniezd?
Či zdolať vrchol, či viesť sa údolim?
Je srdce mŕtve keď už Ťa nebolí?
A aký sa význam dá pokojne sobote,
keď na jazere sa kĺžu len duté labute?
Niet cyklov, len začiatkov na konci dňa,
a človek prekrýva sveta vinš do sna,
a tak ako len má znieť tá pieseň labutí,
keď si sa ju nenaučil predtým od ľudí?
A o čom by mal byť labutí spev?
O konci sna radostných diev?
O vrchole ságy zrodenej z bremena?
Naozaj je labutia pieseň bez mena?
Sú noty labutí vytkané z hniezd?
Berú ich z jazera či svitu hviezd?
Nech aké sú len tiché tie labutie oči,
každý však vie, že niečo sa končí.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára