A čo spraví ten, keď stavať ju chceš?
Ostane Ti nádej pre nádherné rána,
alebo zaškrieka na nebi pohrebná vrana?
Takou je slza čo v čaši sa ligoce,
bolesť z troch mečov, priamo cez srdce,
a niet pomocných slov od kňažnej či mnícha,
lebo za ich Knihou Kníh je z bolesti pýcha.
A hoci si vojakom tasiac bez meča,
pre tých v domove ťa odznakmi ovenčia,
no nik však netuší o bojovnom pude,
dúfajúc v lenivosť na poslednom súde.
A za slovami masiek: "Každý sme iný."
si umýva ruky pred popravou vinný,
a už nemalo hrdinov vítali v bránach,
čo pod šatami schovali nesmelosť v ranách.
Či takýto svet je už podľa kníh,
vie len ten, čo stratil sa v nich,
no zabúda na to, že Božie domnienky,
sú na druhej strane Diablove spomienky.
A tak čakajúc na správy, ako to bude,
je len na hlase, na tom poslednom súde,
aj keby verdiktom bolo úzkosť mreží,
za nimi je len múdrosť o páde veží.
A tak z múdrosti pádu tých veží,
je človek pokojný keď vonku sneží,
netrápi ho na nebi ten počet vrán,
sledujúc oblohu pri okne dokorán.
