na nebi smútok nemohla zniesť,
pretože za nocí sladkých vábení,
bola jej cesta všetkých zranení.
Za zvuku lístia a ticha orchestru,
noc stvorená pre každú nevestu,
si zvolila hviezda spomedzi miest,
zopár hlavných siedmich ciest.
Za prvú cestu či znamenia lež,
strážil ju drak a nesmelý jež,
sypanou lupeňmi lepená miazga,
ostala na hviezde jej prvá jazva.
Za druhú cestu kde býval ďateľ,
chcela však viac, on nebol priateľ,
ďobnutím stŕhal ten jazmín zvláštny,
a hviezde uštedril ďalšie jazvy,
Za tretiu cestu za chvostom líšky,
spokojná hviezda životom mníšky,
niesla sa za zenit, život sťa brázda,
prišla k hviezde jej tretia jazva.
Za štvrtou cestou slepačím krokom,
jazero a rieka bývala pod okom,
na konci leta keď život jej hasol,
kohúti zobali len mlieko s riasou.
Na piatej ceste sa za mačkou vydala,
žeby jej šťastena do života pridala?
no vraví si hviezda z toľkých zranení,
že bude si veriť na sedem znamení.
Po siedmich znameniach, nie ľútosti,
jej cesta za mesiacom bude plná zadosti,
lebo ak nádeje kvitnú ako hviezdy dohora,
jej skutočný domov predsa len schováva obloha.
Modlí sa mesiac, že jazvy ju miesia,
nie je on znamením, nie je on cesta,
lebo jej oblohu a spomienkam chránený,
za úsmevom na tvári je hviezdou zranený.
