ktorých tváre nám už chýbajú,
a keď zakončíš tu svoju báseň,
pridáš sa k hviezdam, ktoré jagajú?
Či prelomí sa raz kruh?
Stále dokola, stále dokola,
Či môj domov ako duch,
schováva obloha, schováva obloha.
A v tých sladkých detských dňoch,
ti rozprávali o divotvornom pocite.
Mysliac toho, ktorý umieral v tŕňoch,
s ním teraz spočívajú v jeho súcite.
A tak prelomí sa kruh?
Čo ide dokola a dokola.
A či môj domov ako duch,
schováva obloha... tá modrá obloha.
Pamätáš si na kostolné rýmy,
ktoré si spieval detským hlasom,
a či tieto si v srdci nesieš hymny,
alebo si sa zvábil pozemským ohlasom?
A tak prelomí sa kruh?
Čo ide dokola a dokola,
a či môj domov ako duch,
schováva obloha... tá modrá obloha.
Spomínaš na šťastné stretnutia,
okolo ohňa, pred mnohými rokmi,
a myslíš na tie slzavé odlúčenia,
keď ťa zanechali s tvojimi mukami.
Či sa prelomí raz kruh?
Čo ide dokola a dokola,
a či môj domov ako duch,
schováva obloha... tá modrá obloha.
Jedno po jednom, stoličky osameli,
jeden po jednom, každý nás opustil,
A tak po čase rodinu rozdelili.
Či bude raz celou, nik už netuší.
A tak prelomí sa kruh?
Čo ide dokola a dokola,
a či môj domov ako duch,
schováva obloha... tá modrá obloha.
