utorok 31. marca 2015

Chyby

... a je to akoby milión malých hviezd napísalo na nebi tvoje meno...

Tak to som ja, tak ako stojím,
som večný rojko a tmy sa bojím,
určite si si všimol, že nemám manikúru.

A toto som ja, s telom ako chlap,
nie som opálena a v duši som svrab,
nikdy som nič nedokončila,
hoc jazdím rýchlo, všade som posledná.
Porušujem pravidlá a milujem to,
telo mám oblé, a slová mám debila,
nechápem veciam a ľutujem to.

... A ty všetky moje chyby vidíš,
                          a napriek tomu nechápem, prečo ma  ľúbiš...

...a tadiaľto chodím so sklonenou hlavou,
sem tam s úsmevom,  či so zvrásnenou tvárou,
podľa toho či je dnes ku mne život krutý.
A takto idem svojou cestou,
míňam peniaze na veci hoc nemám splatené účty.
Moja pleť nie je čistá,
stále som si neistá,
pretože mám strach, ktorý sa snažím prekonať.
Moje pravdy nie sú presné,
všetky džíny sú mi tesné,
a vždy keď zbesniem, tak sa vrhnem do bitky a zdrhnem.

 ... všetky moje chyby vidíš,
                      a ty i tak ma stále ľúbiš...

A aj keď hreším, tak nikde nikdy nezapadnem,
pretože si každý už robí zo mňa srandu, všetci ma majú za handru,
Nesprávam sa na svoj vek, nevidel si ešte takú babu?
Nazvi to fáza, pre každého som tabu.
Nerobím tak ako mi kážu, nik nie je v tom práve,
lebo ja nosím srdce na svojom rukáve.

 ... a ty všetky moje chyby zbožňuješ,
                 a ja stále nechápem, prečo ma miluješ...

A tak toto som ja,
urob si teda fotku mojich rúk,
a určite si si všimol, že nemám na nechtoch ani lak...








pondelok 30. marca 2015

Spoveď šedej eminencie

Boli raz ľudia, ktorý mi dali zeme, na ktorých som hniezdil,
avšak keď spínali ruky k nebesám, rýchlo zabudli, že to moje sú hviezdy.

A tak noc im bude temnou, keď im skončí ten objavený deň,
no skôr ma trápi či aj mesiac bude svietiť preň?

Raz každému istotne zhorí nebo nad hlavou, je to tak, povedzme si,
no nezabudnite, že padne Vám iba  temnota, keď ste dovtedy na ňom nenašli svoje hviezdy.

Rozprával by som , čo viem a nesmiem vysloviť,
vedomosti, ktoré sa prehliadajú a rozumom sa nedajú osvojiť,
vedomosti, ktoré podlomia aspoň jednu vec, ktorá Vám je drahá,
slovami maľovať obrazy o druhých, pričom nevedia, o čom je ich snaha.

Zo strachu sú kameňom so stuhou na očiach,
snažiac sa pochopiť sa zľaknú a znivočia.

Niektorý vidia chaos ako rebrík, iný ako strop abstraktných fresiek,
no skutočnosť je taká, že to je len tancom stúh a masiek.

A tak koniec koncov, drak je len snom hada o lietaní, ktorý mu zhorí,
pretože po pýche prichádza pád, pretože všetko je z vody.

Či pot, či slzy, všetko sa cení,
život byť riekou, ktorá sa mení.

nedeľa 29. marca 2015

Cez okná katedrál

V slnečných lúčoch držím ťa v objatí,
a nie je to sen, lež láskou sme dojatý,
lupene vejú pod klenbou z baroka,
no a ty jediný si mi padol do oka.

Stuhy holubíc čo hlásia nám slávu,
nesú nám víťazstvo a tebe správu,
že jediné čo chcem v živote mať,
je túžiť, je žiť a veľmi ťa milovať.

Tie nebeské lúče hrejú ti tvár anjela,
si ozdobou fresky od majstra Micheallangela,
tie tvoje vlasy ti vejú s vôňou ľalie,
verím že sním, že si dar od Panny Márie.

Pery mám skrehnuté od toľkej krásy,
že nevnímam kríže pre naše spásy,
a pohľadom do očí, bože, tak krásnych,
len myšlienka s tebou je ako žiť v básni.

Naše pohľady pod krížom Pána,
nám sľubujú krásu zajtrajšieho rána,
a v žiari ohňa nedeľných svieci,
mi zranené srdce potichu liečiš.

Ten trepot krídel keď zazvonia zvony,
a bozkom pred chorálom sa osud nám zrodí,
znamenie nebies s anjelskou oporou,
srdcom je láska najväčšou potvorou.

 Liečivý dotyk tých tvojich rúk,
mi naplnil život a zbavil ma múk,
a za nádherného vánku lupeňov,
chrániť ťa chcem od rán kameňov.

Možno že často ťa láskou volám,
a možno že niekedy upadám k modlám,
a to len preto že chýbať ti viem,
dúfam že tušíš ako ťa milujem.

sobota 28. marca 2015

Veľká cesta z malého mesta

Stretol som dievča uprostred noci,
okrem mesiaca a hviezd jej žiarili oči,
a samotná v smútku zvierala dve dýky,
plná tajomstiev a nádeje bola zbavená pýchy.

Vravela tajomstvá, ktoré nevidel svet,
ostala poslednou, iných už niet,
hudla mi tajomstvá o budúcej ceste,
akoby tri dýky mi prebodli srdce.

Zaviedla ma potom za svojou matkou,
bohatou, spanilou, bývalou šľapkou,
dala mi rady, ktoré si nik necení,
no avšak tím čo chápu, kov na zlato premení.

A tak som spovedal jej dievča pod alejou,
oči mala krásne sťa z lupeních závejov,
a v tichosti a vánku a cinkotu čiaš,
sme spravili si domov, ktorý bol náš.

Avšak osud nám poprial a hviezdy sa zasmiali,
zbytočne nám mince vo fontáne cengali,
keď osud sa zahrá s tou tvojou nádejou,
predsa sa musíš poddať vôli anjelov.

Som iba prútikár, to ma len živý,
dve prúty v rukách čo konajú divy,
no niekedy sa musí človek len smiať,
lebo nevie čo chce v živote mať.

Bola to možnosť ukázať slnku,
že patrím pod nebesia, na moria v člnku,
lákavá možnosť čo zmizne sťa hmla,
hádam tá cesta nebude dlhá.

A tak tri prúty mi robili stráž,
keď som v diaľke nabíjal ráž,
a s čakaním v diaľke som ticho sledoval,
ten nečakaný staromestský festival,

Vstúpil som  doprostred námestia palisád,
srdce ma bolí, že to nechcem opísať,
spomedzi všetkých čo rád som mal,
musel som sa biť, len som sa obraňoval.

A neskôr v hospici, keď zotavil ma čas,
zbadal som dievča bez dýk, no ruky dvoch čiaš,
a keď sme si vínom ovlažili ťažké pery,
povedala: "Opusť temnotu, každý ti verí."

A tak som na začiatku, tam kde som bol,
no bez záhadného pocitu a tiež žiaden bôľ,
možno som si myslel, že viem kam mám ísť,
no až teraz som si istý, že tu som mal prísť.

A tak som začal budovať svoj hrad,
stavať si život snáď už posledný krát,
na obraz kráľovstva z ktorého je domov,
bez toho dievčaťa, zdivelo z honov.

A tak cesta mi nekončí, to je len začiatok,
opúšťam stromy a ulice z pamiatok,
a tak ako som zistil, že kde mám prísť,
je pre mňa najvyšší čas, musím už ísť.

... a dúfam, že sa teší na naše stretnutie...
                        ... lebo tentokrát mi šťastie už neujde...


piatok 13. marca 2015

Entente Cordiale


...Pamätám si ako som ťa prvý krát videl. Naše oči sa zomkli v pohľade cez tu priepasť, ktorá delila naše životy. Boli sme si navzájom cudzincami. Bolo to tak dávno, že si to už ani neviem predstaviť, nie to ešte spomenúť...

... Pamätám si ako som s tebou prvýkrát bojoval. Cesty nášho Otca boli ťažké, ale on bol skvelým učiteľom. Jeho vedomosti o umení a literatúre, o zbraniach a vojne... boli neporovnateľné. Nikto sa mu nikdy nevyrovnal. Bolo pre nás ťažké, keď nás opustil...

... Ale naučili sme sa mnoho...vďaka nemu sme sa boli schopný sami ubrániť. Pamätám si tvoju sestru, obidvaja ste bojovali a ja som sa vtedy s vami ani nemohol rovnať. Vtipné, ako to všetko skončilo... Bola mi väčšou rodinou, než len kedykoľvek tebe mohla byť. Rád si o nej myslím, že by bola na mňa hrdá.

... Pamätám si ako sme spolu bojovali proti ním. Pamätám si tu spoluprácu... ten adrenalín... to napätie, ktoré sa dalo krájať keď sme bojovali... bok po boku... avšak... nedalo sa to vôbec porovnať s tým, keď som bojoval proti tebe.

 ... a ako!... len ako!... sme voči sebe bojovali!... od jari do zimy a tie roky plynuli... sledovali sme, ako sa štyri svety ukuli v krvi a v ohni...

...Tiež si spomínam na tvojich súrodencov... váš vzťah... ak by som mal povedať... bol tak trochu... komplikovaný... možno preto, som si nevšimol, keď si sa oslobodil z reťazí...

...Takisto ako ja som si nevšimol tvoje zoslanie z neba... menili sme sa... ty a ja...

... ale naša rivalita bola silná... možno až príliš silná...

...Vlastnili sme všetko, od útrob až po nebesá... naša vláda bola nepopierateľná... Vládli sme svetu, len ty a ja... ale časy sa zmenili...

...Spomínam si ako padali anjeli... nuž... nie každý prijal tú zmenu tak dobre ako my... Boli to temné časy, ale naša rivalita nás udržala silných, udržala naše spojenectvo a preto vtedy, v tých vojnách sa vytvorilo medzi nami priateľstvo...

... A odvtedy, keď čoraz väčšia temnota prichádzala každým ďalším dňom... sme nikdy nestratili nádej. A za malej pomoci našich priateľov...

... sme zvíťazili...

...Od mrazivých vrcholkov neba až po horúce priekopy pekla... sme spolu bojovali...

... A pritom spolu sme dosiahli nespočetne veľa úžasných vecí... A tak, ako sa svet mení, viem, že len jedná vec ostane nezmenenou... Budúcnosť nie je až tak temná, keď jej čelím s tebou...

... môj nepriateľ...

... môj rival...

... môj sused...

... môj spojenec...

... môj priateľ...