nech vypustím si srdce,
svoje rieky darujem hrádzam,
pretože splaviť ich sa mi nechce.
Bol som Ti jediným,
ktorý mal srdce z perál,
no cez temnotu nič nevidím,
pretože hnev ma iba zdieral.
A kam by som s tebou šiel,
so slovami útechy na perách,
cez tajomné noci by som len bdel,
pri slovách napísaných na dverách.
Cítim sa tak malý, sťa z myšacej diery,
prerástol si mi cez srdce a rozum,
i slovám proroka už prestávam veriť,
už len si osoba na fotke, čo drží pózu.
Prehltol som pýchu cez boľavé srdce,
a nedávam už pozor čo je za každým rohom,
tie spomienky sú iba na dva mešce,
a po sebe nechávam moje zbohom.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára