Šteniatko v závojoch jarného jazmínu,
zmieta sa v búrke omamných vôní,
v ružovom scente ho závojom zavinú,
a napíšu príbeh do lipových tôni.
Srdce do bystriny horských potokov,
sťa čírosť idee samotnou jest,
láska z nás nikdy nerobí otrokov,
lebo nám chystá Vianočný ples.
Ako som vravel: "V tej hudbe ticha,
kde namiesto husiel a slákov lístie ševelí..."
ostala nádej a skonala pýcha,
a srdcia nám tančia za zvonov nedelí.
V plameňoch sviec sa slzy ligocú,
a ako závoj ostychu ti zdobia tvár,
anjeli zo šťastím krídlami trepocú,
a s rukami vďaky zatváraš snár.
Nie je to bolesťou, či pocitom víťazstva,
ktorý ti dušu tak krásne lahodí,
lež tak ako hviezdy, láska je ozajstná,
čo kvitne Ti v tŕňoch, keď plody urodí.
Za krídel motýľov v májových sadoch,
a v teplom vánku letného súmraku,
lesknú sa súsošia spomienok v radoch,
pri opití z mladosti čašou zázraku.
V takýto čas, keď ruže chcú odkvitnúť,
tvoja podstata príma tie božské živiny,
pohladených olejom do balzamu zavinúť,
a navrátiť ich do časov večnej neviny.
Neskoré holúbä s vetvičkou vavrínu,
mi nesie zvesť o slovách ducha istoty,
sťa jemnou stuhou z drahého kašmíru,
si spútala temné brány pekelnej ničoty.
Z polí do prístavov, v objatí vánku,
na ktorý mi v ruinách útočí mráz,
sa to stratené srdce budí zo spánku,
a vo vnútri mi kvitne deň plný krás.
A v slovách, na stenách z tej slávnej Betsedy,
si nachádzaš zmysel ako motýľ svoj peľ,
netreba Ti víly, či Ódy od pocestnej Estery,
len popruhu Shagyí si za jazdy veľ.
Úžasný čas na čistine jesenných hájov,
keď vône dvoch bylín v jednu sa snúbia,
z tŕnitých cestičiek spojených rajom,
vravia, že len u víly lásky sme praví ľudia.
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára