pondelok 21. apríla 2014

Návrat

Až mi na rukách uschnú slzy,
a vietor mi vdýchne do plachiet nádej,
až potom ti uverím ako ťa to mrzí,
medzitým sa zdvihnem a pôjdem ďalej.

Never mojím slovám ako aj skutkom,
a môžeš ma preklínať tak ako aj náš čas,
lebo napriek tomu sa netrápim smútkom,
pretože či chceš nie, vidíme sa zas.

Teraz ma však čakajú dlhé a kľukaté cesty,
ktoré ma povedú od súmraku k novému úsvitu,
za naše spomienky už nám nesvietia hviezdy,
a na hrobe našich zážitkov nám ruže nekvitnú.

Čaká ma návrat k mojej podstate,
lebo na konci cesty sa mi pokoj ligoce,
cestou však odstraním všetko ostatné,
a moje letné srdce zažije Vianoce.

Keď by na mňa začal padať dážď,
tak zmyje tŕňe, ktoré tú bolesť istia,
zo srdca mi odstráni poslednú zášť,
a ja nájdem pokoj v ševelení lístia.

Stal som sa Ti spomienkou o našich plánoch,
či už písané v meste, alebo hovorené v stanoch,
avšak nesmútim, lebo nebola si skúsená,
možno aspoň ešte raz za život budeš ľúbená.


Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára