utorok 11. marca 2014

Chyby, za ktoré sa platí

Drahý Ty,

Kráčajúc ulicou zlomených snov,
pozerám na tváre hľadiace na nov,
skrehnuté od zimy z tej veľkej bolesti,
hľadiaci s nádejou, čakajú na veštby.

Chybili z práva, s ružami na srdci,
teraz však vzpínajú tie ruky v ruženci,
modliac sa za to, nech uvidia deň,
no vôbec  netušia, že stal sa z nich sen.

Upnutí na nebo, hľadia do diaľavy,
telo majú chladné, môj dotyk ich nepáli,
hoci ich zachoval zo strachu mráz,
už na to zabudli, že zomrú zas.

Ich prvýkrát nebolel, lebo len žili,
poniektorí hýrili, poniektorí pili,
zabudli na to, že život nás skúša,
zo stratenej šance im umrela duša.

Možnože však za ten premodlený čas,
ich ubolená duša sa zbavila krás,
možno sa báli, možno už nechceli,
zažívať tŕnie a preto sa zbesneli.

Ako sa zbesneli? Na čo sa pýtať,
keď takýmto dušiam prestalo svitať,
v temnote idolov si hudú svoje,
preto ich zostatky, budú len moje.

Zdám sa byť supom, no opak je pravdou,
za to, že schybili, zdám sa im zradnou,
no ja ženiem ich ducha ku vyšším cieľom,
a vždy sa uspokojím s najmenším dielom.

Vôbec mi nevadí, ten život čo mám,
lebo každý si cestu vždy hradí sám,
šťastie vždy s mierou si do života lej,
lebo ostanem iba ja...
                             
                                                       S pozdravom, Nádej.

pondelok 3. marca 2014

Ruža

Práve tá ruža je najväčšou záhadou,
pretože sa skrýva za nejednou záhradou,
a ako duch, čo sa rozplynie vo vánku,
keď naplníš život a oddáš sa spánku.

Privoňať k nej je ako sen bez bolestí,
ktorý ťa bolí ak spomínaš na neresti,
pretože kvitne, keď už padáš k zemi,
a telo i duša sa stanú Ti nemým.

Ruža je tŕňami večne živá,
a na nej spočíva tá láska clivá,
čo slzy ti chytá a mení ich na rosu,
vždy bude pri tebe, keď myslíš na kosu.

Hoc rozbolestí srdce, ukáže ti svetlo,
a ty pozdvihneš zrak na to nebeské temno,
a ako mesiac, ktorý žiari ti na cestu,
privolá ti šťastie, tu pocestnú nevestu.

A keď smutne opadá, narastie späť,
pretože ruža je predsa ten najkrajší kvet,
lebo ona je symbol, čo životom povieva,
a predsa je symbolom aj nášho anjela.

Čo ruža znamená, každý z nás tuší,
pretože jediná je nám najbližšia k duši,
a pre sny, ktoré sú ako ďaleké hviezdy,
ona je tou, čo v bolesti nás hniezdi.

Keď ľudia ti odídu, ona však ostáva,
aj pomocou bolesti rady ti navráva,
a keď Ti rozkvitne, nastane čas,
keď zažiari farbami, vždy plná krás.

Tŕňami ťa zraňuje sťa dráp, no je to už tak,
lebo ruža je pre život, čo pre husle je slák,
a aj keď píšeme slzami krvavé sonáty,
ruža vždy ostane symbolom našej podstaty.

Ona je základom mojich šedých eminencií,
ktorí hlásajú slávu bez povinných evidencií,
ktorí sú šepotom slobody kričiaci vo víchre,
lebo zobudia srdcia, a neprávosť stíchne.

Ona je tá, čo v tom najbesnejšom stáde hrá na lýru,
ona je tá, čo sa počas mesačných nocí mení na vílu,
a ak sa ti pošťastí a v sne si ju zbadáš,
ver mi, že ona je to, čo v živote hľadáš.
                                           http://www.youtube.com/watch?v=mpDpka9hxEY