tak určite pre tvoje rána,
opustený je milenecký peň,
a v pozadí škrieka posledná vrana...
no avšak v noci za svitu luny,
kde každý sen srdca ožíva,
keď ožije láska tak na zvony duní,
hoc telo je smrteľné, duša ho prežíva...
ak čakáš na teplo zo srdca človeka,
lež jeho pohľad je pre teba jediný,
hoc mi to neveríš no je pravda odveká,
vieš, tá láska vie páliť aj dediny...
no aj lož je pravda od vekov,
ak veríš rozumu a nie hudbe srdca,
nik nepočuje ľudí s dušami vlkov,
a každý blázon hneď chce byť vodca...
počuješ melódiu, no nie tichý plač klavíru,
ktorého zakrýva gitarový hnev,
aj v naj besnejšom stáde niekto hrá na lýru,
tak tichý je ten vlčí spev...
smutné to obdobie slzavých očí,
keď tváre nemoty kričia po práve,
každý im do hnevu či do radosti skočí,
a ako šedý sa strácajú v dave...
tak dosť bolo sváru a stavov bez života,
keď sloboda bola bez zbytočných evidencií,
tak ukážte slávu, nech prevládne milota,
ukážme krásu ŠEDÝCH EMINENCIÍ...
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára