či on žije, či spí, trápi ju otázka,
otvoril oči a nežne ju pohladil,
tento svet sa mu pomaly zastavil.
Pohľady do očí čo všeličo zažili,
spolu sa smiali a spolu aj ranili,
no teraz,sa pre nich zastavil čas,
nemôže sa nabažiť iba jej krás.
Chytil jej ruku sťa lupienok fialky,
a hľadel jej do očí sťa keby do diaľky,
otvoril na chvíľu svoje preťažké pery,
a od srdca jej povedal v to čo verí:
ON: ,,Musím Ti povedať tých pár viet,
lebo sa bojím, že opustím svet.
Spolieham na nádej, na lásku a šťastie,
no vo vnútri mi stále iba strach rastie.
Veľmi sa bojím, že ostaneš sama,
a viem že pri mne stojíš a že ma máš rada,
a teraz, vtej chvíli keď patrí ti môj pohľad,
hlas sa mi trasie a srdce má hlad.
Prepáč mi hriechy čo som Ti spravil,
a prepáč že nie všetky som napravil,
a za chvíle s tebou, z ktorých sa radujem,
Ti od srdca vravím úprimné ďakujem.´´
ONA: ,, Prosím Ťa nevrav akoby pred smrťou,
pomoc je na ceste za poslednou zakrútou,
možnože na teba svet po chvílke zabudne,
ale mne zničíš sny keď teba tu nebude.´´
ON:,, Vedz, že nechcem opustiť svet,
lebo na druhej strane Ťa veru niet,
prosím ťa sľúb že sa mi nezmeníš,
Hoc som ťa sklamal, Ty stále mi veríš.´´
Akoby srdce zlepené včelím voskom,
ona mu lásku odovzdala bozkom,
a v tom momente, pri poslednom výdychu,
počula zaškrípať na ceste sanitku.
Vzali jej priateľa,a ju s ním,
aby sa modlila zatiaľ čo spí.
V strachu o neho mu dala otázku:
,,Prosím Ťa neumri keď veríš na lásku ´´
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára